Poistenie, ktoré má hlavu a labku

Pre ochorenie a úraz

Zlomená noha staforda Eddyho

Ahojte, všetci. Mňa aj mojich pánov veľmi potešilo, ako ste nám vyjadrili podporu. Všetkým mnohokrát ďakujeme. A pretože ste aj písali, že sa vám páčia naše príbehy, tak tu máte jeden zo soboty 😊Toto je môj príbeh, stafordíka Eddyho a jeho boľačky.

Všetko sa začalo v piatok ráno, keď som šantil s pánkom v posteli a vysvetľoval mu, že musí vstávať do práce. Bohužiaľ, nejako som neodhadol šírku lôžka a spadol som z neho dozadu. Nielenže ma prudká bolesť v zadnej nôžke donútila zakňučať, ale nedovolila mi sa na ňu ani postaviť. Páni ma okamžite vzali do auta a išlo sa k pani doktorke.

Pani doktorka si na mňa posvietila röntgenom a potom so smútkom oznámila, že mám zlomenú nožičku. Bohužiaľ, v Pardubiciach (kde mám hlavnú búdu) si na takúto operáciu netrúfnu a radšej odporúčajú zájsť k odborníkovi. Páni teda začali horlivo vyťukávať telefónne čísla. Som totiž poistený v PETEXPERT. A práve na linke tejto poisťovne narazili podľa vlastných slov na „zlatú ženu“. Volá sa pani Jitka Novotná. Ochotne nám všetko vysvetlila, a dokonca sama začala zháňať kliniku, kde by mi čo najrýchlejšie opravili nožičku. Bol piatok a niekoho zohnať bol celkom tvrdý oriešok. Nakoniec sa to podarilo. V sobotu idem do matičky stovežatej.

Pani Novotná nám to dohodla vo Vetcentre v Stodůlkach o druhej poobede. Moji páni radšej naplánovali cestu s rezervou, a tak sme boli na mieste činu včas. Pánko ma odniesol z auta do budovy zvieracej nemocnice.
V čakárni sme boli najprv sami, ale postupne prichádzali psí pacienti. Tak rád by som sa s nimi hral, ale panička a boľavá nožička boli proti. A tak som iba pozoroval to hemženie okolo mňa. Nôžku som si natiahol, aby ma bolela čo najmenej.

Presne o druhej sa otvorili dvere a do vestibulu prišiel pán doktor. Pozdravil sa s pánmi a so mnou a hneď vysvetľoval, čo ma vlastne čaká. Pekne podrobne a bez odborných lekárskych slov, takže som tomu rozumel i ja. Keďže sa stále smial, tak mi bolo jasné, že to bude v pohode.

Potom ma odniesli do ordinácie a postavili na stôl. Pán doktor sa stále usmieval, ale všimol som si, že v ruke drží niečo špicaté. Kurnikšopa, ide do tuhého. Bude sa pichať.

Pichlo to, to je jasné, ale dalo sa to vydržať. Pán doktor to urobil tak profesionálne, že som ho za odmenu musel aspoň obliznúť. Pustil mi do obehu niečo výživné a silné, lebo to so mnou pekne zamávalo.
Zrazu sa mi moja veľká gebuľa zatočila a už som bol mimo. Oči som mal stále otvorené a pozoroval okolie. Nespal som, ale nemohol som ničím pohnúť. Našťastie ma pán doktor vzal do náručia ako bábätko a odpochodoval so mnou do ďalšej miestnosti, aby spravil röntgen mojej zranenej nožičky.

Z diaľky som počul, ako vraví pánom, že ma iba trochu uspal, aby som neutiekol. Vtipkár jeden. Vraj ma úplne uspí až v sále. Teraz ma vraj čaká snímkovanie, ďalej holenie a potom samotný zákrok. Poslal pánov nakupovať a povedal, aby prišli po mňa o hodinku. Ako ich poznám, som si istý, že nešli nikam a čakali pred nemocnicou.

O hodinku sa pán doktor opäť objavuje vo vestibule nemocnice a berie si pánov do ordinácie. Tam im vysvetlí, ako dopadla samotná operácia. Na obrazovke ukáže, ako vyzerala nožička pred zákrokom aj po ňom.
Do nôžky som okrem dvoch skrutiek vyfasoval aj ligamentum, čo je väzivový pruh slúžiaci na spojenie. Výrazne tak spevňuje operované miesto. Pánom vraj tiež odporučil, aký mám mať teraz režim. Že vraj sa všetko musí dodržiavať, inak bude veľký problém.

Keď som sa prebral zo spánku, skláňal sa nado mnou pán doktor. Zasa sa usmieval. Vraj či nechcem ísť za pánmi? To je otázka. Jasné, že hej. Opäť ma vzal do náručia a už ma niesol. Už vidím pánka s paničkou. Dokonca dvakrát, ale vôbec mi to neprekáža. Hurá!

Pán doktor ma odovzdal do náručia paničky. Tam som zo všetkých možných náručí najradšej. Rozlúčil sa s nami a zmizol. Predstavte si, že tento pán doktor prišiel v sobotu do nemocnice len preto, aby mi mohol operovať nožičku!!! To je frajer. Stále mal úsmev na perách a dobrú náladu. Aha, aby som nezabudol: tento skvelý doktor sa volá Lukáš Duchek. Vďaka, pán doktor.

Z nemocnice sa išlo domov. Bol som ešte omámený z anestézie, a tak som pospával. Nožičku nemám ani zaviazanú, takže je vidieť miesto, kde mi to v nemocnici opravovali. Teraz ma čaká pokojový režim, aby sa to poriadne zahojilo.
Vzhľadom na to, že nemám obväzy, som vyfasoval „satelit“ na krk. Ani mi nepovedali, aké programy chytím 😊. Veľmi sa mi to nepáči, ale čo sa dá robiť. Musím to vydržať. Vraj sa robia aj nafukovacie, ale taký by som určite rozhryzol. Keďže nesmiem behať, som zavretý v klietke. Žiaden pohyb. Tri týždne. Trafí ma z toho šľak.

Jediné, čo môžem, je ísť si bleskovo uľaviť. Musím mať však vôdzku a satelit, a tak dúfam, že nestretnem žiadne psie slečny, aby sa mi nesmiali. O tri týždne ma čaká kontrolný röntgen, a ak bude všetko v poriadku, začnem s rehabilitáciou. Tak to je všetko. Dúfam, že som vás svojím príbehom o nožičke príliš nenudil. Ešte raz pekne ďakujem všetkým kamarátom za podporu. Eddy 😊

Zdieľajte tento príbeh: